Som kto som, pre niekoho obyčajný, pre niekoho výnimočný. Zoznam autorových rubrík: Z kútika pocitov, Nezaradené, Súkromné, Okom šošovky
Telefón, oslovenie, pozvanie. Začiatok jednej nevinnej akcie, organizovanej pre manželský pár. Súčasťou pozvánka na obed ako vďaka za dlhoročné užívanie pevnej linky. No nechoď tam. Veď je to zadarmo. Hviezdičky v očiach a priam detská radosť z výhry povšimnutia.
Nedalo mi nepodeliť sa s tým čo som videl tento víkend. Bol som v Slovenskom Raji už ani neviem koľký krát, no napriek tomu ma stále dokáže dostať... Myslím, že to komentár ani nepotrebuje.
Oranžová knižka ležiaca na kolegynkinom stole dlho neostala bez povšimnutia. Knižka pre deti s titulom 101 otázok a odpovedí o dejinách (technike), resp. taký to má nejaký titul, je už rozoberaná mojimi kolegyňami v práci. Keďže mám aj ja deti, teda aspoň tie krstné, nedá mi nezapočúvať sa do rozoberania tohto titulu.
Niekedy má človek také štasťie, že sa dostane na miesta o ktorých len sníval, či o nich vedel len z televíznej obrazovky. Mne sa podarilo nedávno už po druhý krát navštíviť Afriku. Tento krát to bola KENYA. A tak na začiatok pár fotografií, neskôr popíšem detailnejšie nejaké zážitky.
Auuuu, ozvala sa tupá bolesť mojej šestky v pravo dole, ktorá mi nedávno zomrela. S pocitom bolesti ale dúfajúc, že cez deň ma to už konečne po troch dňoch od návštevy mojej zubnej lekárky prestane bolieť, a že sa budem môcť opäť sústrediť na veci okolo bytu a kopec iných vecí, vybral som sa na byt. Omyl bol však pravdou.
Konečne piatok, konečne vytúžený víkend oddychu, zábavy, ale hlavne stretnutia sa so starými priateľmi. Nakoľko už máme každý svoje povinnosti, poniektorí manželské, iní pracovné, už sa toľko nestretávame ako kedysi. A tak, ako to už býva, využili sme príležitosť osláviť narodeniny jedného z nás, zbalili sme sa a vypadli z mesta.
Je hlboká noc. Všetci spia. Aj ja spím, no vo mne sa odohráva nezvyčajné divadlo.
Je desať hodín večer. Rozmýšľam, čo s načatým večerom. Rozhodol som sa, že si po dlhej dobe opäť niečo pekné prečítam. A tak som sa vybral do izby pre knihu, ktorá by prišla vhod mojej večernej melanchólii. Ani neviem ako, ale nepozeral som do knižnice s množstvom zarovnaných vydaní od rôznych autorov, ale kľačiac vyťahuvujem spod postele zaprášenú krabicu.
September. V každom vyvolá niečo iné. V mojom prípade však slovo september mení moje vlasy na šediny. September je neskutočný mesiac.
Obyčajne neobyčajný? Priateľ. Slovo tak tajomné... opradené miliónom najrôznejšich definícií.
.... a rozprávky skutočne nebol koniec. Princezná a princ si šťastne nažívali, pekné dni sa striedali s menej peknými, ako keď sa deň strieda s nocou.
