Deň strieda noc. Tma sa vkráda do duše človeka a priviera jej oči. Zavládne ticho. Nie dokonalé. Prerušované zvukom pocitov a obrazom bojov. Zamračená tvár, zaťatá sánka, vierohodný obraz prebiehajúcich bojov v ľudskej duši. K obrazu sa pridáva zvuk. Škrípanie zubami. Neodmysliteľný zvuk týchto pocitov, nevyžehlených vecí, nepochopených myšlienok. Bolesť sánky, pohrýzené líca, výsledok celonočných bojov myšlienok a pocitov. Ráno, nádej, že nový deň prinesie pochopenie, a konečne sa na bojovom fronte duše objaví biela vlajka. Utíchnu boje a zaťatú, kŕčovitú tvár sprevádzajúcu škrípaním zubov vystrieda jednoduchý a tichý úsmev pokoja.
5. jan 2013 o 23:46
(upravené 7. jan 2013 o 15:29)
Páči sa: 0x
Prečítané: 208x
Zvuk pocitov
Deň, nenaplnených prianí, ba čo horšie nevyjasnených pocitov, nevyžehlených vecí, nepochopených myšlienok. Deň, kedy došlo k ozbrojeným konfliktom v ľudskej duši.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)