Neutrálna tvár, pohľad vnímajúci končiace letné a začínajúce jesenné divadlo, priam dokonale namixovaná energická vôňa ducha leta s tajuplnou vôňou jesene, afrodiziakum, ktoré sa len tak nedá niekde zohnať. Čas čerstvých rán, orosenej trávy, zarosených okien, z posledných síl predierajúcich sa slnečných lúčov chladným ránom a oparom nad mestom. Divadlo prírody, naplňujúce ducha človeka tou zvláštnou melanchóliou. Úsmev s bolesťou, šťastie s nešťastím sa stali nerozlučnými priateľmi. Výsledkom je niečo neutrálne, sekunda úsmevu strieda sekundu zármutku, strachu. Vynárajúce sa spomienky na láskavé, energetické pohľady z leta. Očakávané pohľady jesene. Toto divadlo je so mnou ráno, je mojim spoločníkom pri rannom budíčku, cestou do práce. Vnímam ho spoza okna kancelárie či pri večernej prechádzke. Všade vôkol sa odohráva toto tajomné divadlo. A ja si želám, nech ešte nekončí....