Minútu po minúte mi tá hnusná bolesť uberala z mojejenergie, ako keby som jej mal dosť aj na rozdávanie. Po celodennej práci nabyte a hrajkaní sa zo sadrokartónom som bol hotová chodiaca mŕtvolka. Palibol hladný a tak sme sa vybrali do neďalekej pizzerky. Kecali smeo kade čom, no do mojej nervovej sústavy sa stále vtieral nepozvaný hosť.Nedalo sa sústrediť na nič pozitívne, a tak som to po ceste domov stočilna pohotovosť aby som si kúpil ibíka (ibalgin).
Pri okienku som vyhrabal z mojej peňaženky našu novúmenu, zaplatil a plný netrpezlivosti som sa ponáhľal domov čím skôr zaliaťpohárom vody tieto ružovučké tabletky.
Nasadol som do auta. Triasol som sa, od zimy, od únavy, od bolesti.V tom ku mne pristúpila nejaká pani. Biela pletená čiapka, čierny kabát.Niečo zamrmlala, no nebolo jej vôbec rozumieť. Pomyslel som si, kto zas čo odomňa chce, už len toto mi chýbalo. Zvýšeným hlasom s podtónom podráždenostisa jej opýtam: „Prosííím?". Ona, síce hlasnejším hlasom no predsa lens riadnou dávkou hanblivosti zopakuje: „Potrebujem si vybrať liekya chýbajú mi peniaze, nevedeli by ste mi pomôcť?".
Mnoho krát som odbil malých dotieravých žobrákov pri našichhypermarketoch alebo niekde inde slovami že nemám drobné. Toto sa zopakovalo ajv tejto situácii. Táto automatická odpoveď nenechala na seba čakať. Paniv čiernom kabáte a bielej pletenej čiapke sa ospravedlnila opäť týmhanblivým, no zároveň úprimným hlasom, že ma vyrušila a že nech sanehnevám. Odišla a držiac asi nejaký recept v ruke číhala na ďalšiuobeť, alebo asi lepšie povedané anjela. Zabuchol som dvere, a ponáhľal somsa domov. Po ceste sa ozvalo moje svedomie. Prišlo mi ľúto tej tetya s každým pribúdajúcim metrom na tachometri mi dochádzalo, ako somsa zachoval. Možno táto pani fakt potrebovala nezištnú pomoc. Ako by som sa jazachoval v takej situácii? Mne by sa také asi nemohlo stať, ale som si týmtaký istý? Veď zarábam, a tých pár drobných čo viem minúť na kofolu sommohol dať aj človeku, čo to potrebuje. Mohol som byť jej anjelom v tenzimný večer, no nestalo sa. Premýšľal som, či to otočiť. Zvíťazilo všakv tomto prípade moje JA a moja bolesť.
Budem sa musieť odnaučiť niektoré automatické odpovede. Každá situáciaprináša v sebe niečo iné, a po tomto zážitku mám pocit, že somz nej nevyšiel ako víťaz, ale ako porazeným.